Trestná zodpovednosť

Úplne znenie Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení a doplnení neskorších predpisov  a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení a doplnení neskorších predpisov nájdete na stránke jaspi.justice.gov.sk.

 

Vzťah trestného činu a priestupku

Kritérium Trestný čin Priestupok
zákonné vyjadrenie trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 8 Trestného zákona) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch)
zavinenie na trestnosť sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti na zodpovednosť za priestupkok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 zákona o priestupkoch)
vek zodpovednosť od 14. roku veku (§ 22 Trestného zákona) zodpovednosť od 15. roku veku (§ 5 zákona o priestupkoch)
príčetnosť kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak Trestný zákon neustanovuje inak (§ 23 Trestného zákona)* za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie (§ 5 zákona o priestupkoch)
vývojové štádia trestná je aj príprava (pri zločinoch) a pokus trestného činu. prípravu na priestupok alebo pokus priestupku nemožno sankcionovať. Pokus je sankcionovaný iba pri priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.
zánik možnosti postihu zmenou zákona, účinnou ľútosťou, premlčaním trestného stíhania (podľa závažnosti činu), smrťou páchateľa po uplynutí dvoch rokov od spáchania, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia, smrťou páchateľa
rozhodovanie súd správny orgán

* Príčetnosť nie je v Trestnom zákone priamo vymedzená, zákonodarca ju v § 23 vymedzil negatívne ako nepríčetnosť. "Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak Trestný zákon neustanovuje inak." Na naplnenie tohto znaku musí ísť o kumuláciu troch kritérií:

  • Čas spáchania činu. Je nevyhnutné, aby osoba bola nepríčetná práve v čase spáchania činu.
  • Duševná porucha. Môže mať dlhodobý alebo prechodný charakter. Duševná porucha sama o sebe bez nedostatku ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti nemôže byť dôvodom na uznanie nepríčetnosti.
  • Neschopnosť rozpoznať protiprávnosť činu, alebo ovládať svoje konanie. Stačí, ak je osoba schopná ovládať svoje konanie, ale pritom nie je schopná rozpoznať protiprávnosť činu, alebo naopak, to znamená, že ak chýba len jedna zložka, ide o stav nepríčetnosti.

 

Zavinenie

Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom páchaného trestného činu.

Zavinenie je založené na zložkách:

  • intelektuálnej (rozumovej); páchateľova vedomosť je založená na vnímaní a predstavách.
  • vôľovej; podstatou tejto zložky je chcenie, ako aj uzrozumenie.
Druhy zavinenia   Intelektuálna zložka Vôľová zložka
úmysel priamy
(dolus directus)
vedel (hoci táto zložka nie je výslovne vyjadrená v Trestnom zákone, predpokladá sa, že ak páchateľ niečo chce, musí o tom vedieť) chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom
  nepriamy
(dolus eventualis)
vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený
nedbanlivosť vedomá
(culpa lata)
vedel, že spôsobom uvedeným v Trestnom zákone môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí
  nevedomá
(culpa levis)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol

 

Druhy trestných činov

Prečin (§ 10 Trestného zákona) je:

  • trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
  • úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Prečin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá (§ 95 ods. 2 Trestného zákona).

Zločin (§ 11 Trestného zákona)

Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.

Osobitnou kategóriou zločinov je obvzlášť závažný zločin. Obvzlášť závažným zločinom je zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.

Trestným činom sa nerozumie len dokonaný trestný čin. Za určitých okolností je trestným činom aj pokus trestného činu a príprava na zločin (§ 14 a 13 Trestného zákona).

 

Účel trestu a druhy trestov v Trestnom zákone

Účelom trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) je:

  • Zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu (ochranná funkcia trestu). Ochrana spoločnosti je základnou funkciou trestania.
  • Zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu). Jej zmyslom je zabrániť páchateľovi aspoň na určitý čas v páchaní trestnej činnosti.
  • Vytvoriť podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia). V podstate ide o prevýchovu prostredníctvom donútenia.
  • Odradiť ostatných od páchania trestných činov (generálna prevencia). Je zameraná na potenciálnych páchateľov, ktorých varuje pred páchaním trestných činov, ale aj ostatných členov spoločnosti, v ktorých utvrdzuje pocit právnej istoty a spravodlivosti.
  • Vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj negatívne spoločenské ohodnotenie páchateľa a jeho činu.

Druhy trestov

V § 32 Trestného zákona sú upravené nasledovné druhy trestov:

  • trest odňatia slobody
  • trest domáceho väzenia
  • trest povinnej práce
  • peňažný trest
  • trest prepadnutia majetku
  • trest prepadnutia veci
  • trest zákazu činnosti
  • trest zákazu pobytu
  • trest straty čestných titulov a vyznamenaní
  • trest straty vojenskej a inej hodnosti
  • trest vyhostenia

Ochranné opatrenia v Trestnom zákone

  • Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj činov inak trestných, ako aj pred nebezpečnými predmetmi, ktoré sú vždy v určitom vzťahu k trestnému činu.
  • Pomoc osobám so zanedbanou výchovou alebo chorým osobám, a tak im umožňiť viesť riadny život.
  • Odčerpanie príjmu z trestnej činnosti, ak právnická osoba majetok, resp. jeho časť nadobudla trestnou činnosťou.

Druhy ochranných opatrení

V § 33 Trestného zákona sú upravené nasledovné druhy ochranných opatrení:

  • ochranné liečenie
  • ochranná výchova
  • ochranný dohľad
  • detencia
  • zhabanie veci
  • zhabanie peňažnej čiastky
  • zhabanie majetku

Uvedené ochranné opatrenia možno uložiť:

  • samostatne (bez trestu) ako jediný možný prostriedok ochrany spoločnosti,
  • samostatne namiesto trestu,
  • popri treste.

 

Zdroj: IVOR, J. a ZÁHORA, J. 2013. Repetitórium rekodifikovaného trestného práva. 9. vyd. Bratislava: IURA EDITION, spol. s. r. o., 2013. 195 s. ISBN 978-80-8078-618-2. Vydalo vydavateľstvo právnickej fakulty.

 

Sankcie a ochranné opatrenia v zákone o priestupkoch

Sankcia je právnym následkom za spáchanie priestupku, je to ujma, ktorá postihne páchateľa priestupku.

Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Od uloženia sankcie je možné upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a kým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v sankčnom alebo disciplinárnom konaní.

Druhy sankcií:

  • pokarhanie
  • pokuta - možno uložiť do 33 €, ak neustanovuje osobitná časť zákona o priestupkoch alebo iný zákon vyššiu pokutu. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 33 €, ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon neustanovuje inak, a v rozkaznom konaní do 250 €. U mladistvého sa výška pokuty znižuje na polovicu, nesmie byť vyššia ako 300 € a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 60 €.
  • zákaz činnosti
  • prepadnutie veci - nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. Vlastníkom veci sa stáva Slovenská republika.

 

Ochranné opatrenia smerujú do budúcnosti, pôsobia preventívne, s cieľom predchádzať páchaniu priestupkov. Môžu sa uložiť aj osobe, ktorá nie je postihnuteľná za priestupok (maloletému, prokurátorovi a pod.).

Druhy ochranných opatrení:

  • obmedzujúce opatrenie - spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné, športové alebo kultúrne podujatia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Možno ho uložiť len spolu so sankcou a najdlhšie na jeden rok
  • zhabanie veci - nemožno o ňom rozhodnúť, ak od konania, ktoré má znaky priestupku, uplynuli dva roky.

 

Porovnanie sankcií a ochranných opatrení v zákone o priestupkoch

Sankcia sa ukladá ako následok za spáchaný priestupok, má represívnu funkciu, týka sa minulosti a možno ju uložiť len páchateľovi priestupku, ktorý je postihnuteľný za priestupok.

Ochranné opatrenie smeruje do budúcnosti, je zamerané na predchádzanie priestupkom, má preventívnu funkciu, možno ho uložiť aj inej osobe ako páchateľovi priestupku.

 

Zdroj: HAŠANOVÁ, J. 2011. Správne právo. Všeobecná a osobitná čast. 1. vyd. Bratislava: VEDA, 2011. 437 s. ISBN 978-80-224-1176-9

 

Vyhľadávanie

Kontakt

O.Z. Prevenciou proti kriminalite Dolná Streda 853
Dolná Streda
925 63

IČO 42295521
+421 911 922 171
+421 903 782 188

Newsletter

Prihláste sa k odberu newslettera: